Túžba i potreba maľovať sa tiahne našou rodinou z generácie na generáciu. Nikdy však nedostala dostatočný priestor na to, aby opustila 4 steny nášho domu. Až doteraz.

Kreslila som tak nejak celý život, s 10 ročnou prestávkou po tom, čo som sa presťahovala na Moravu. Ku kresleniu som sa vrátila, keď sa môj stav výrazne zhoršil a ja som začala dochádzať na terapiu. Drobné ilustrácie mi pomáhali rozprávať o sebe o tom, čo som zažila. Moja tvorba sa však výrazne opierala o tvorbu iných umelcov. Prekreslovala som obrázky, ktoré do môjho príbehu zapadali a dávala im nový obsah, forma však zostávala verná originálu.

Neverila som, že mám v sebe dosť umeleckého potenciálu na to, aby som malovala vlastné motívy. To sa ale zmenilo po tom, čo som dostala príležitosť vyskúšať si akrylové farby. Zrazu bolo všetko ináč. Pod rukami sa mi rodili spomienky, dostávali tvar, dozrievali vo farbách a ožívali svetlom a tieňmi.

Vraví sa, že utrpenie sa prenáša z generácie na generáciu, pokiaľ sa neobjaví niekto, kto všetko to ťažké príjme, znovu prežije, objíme a nechá odísť. Verím, že sa mi to pomocou mojich obrazov podarí. Za všetky ženy z našej rodiny, ktoré svoj kríž statočne niesli. Za moju babičku, ktorá mohla maľovať len “na tajnačku” a svoje obrázky musela schovávať.