17. září 2020 - 13. listopadu 2020
|
Ateliér Malby AKU Bánská BystricaGalerie Sýpka, Komenského 1, Valašské Meziříčí17. září 2020 - 13. listopadu 2020
Práce Martiny Blaščákovej sú pribehmi rodiny, jej rôzných generácii. Martina vyňala symbol rodiny, ktorým je nepochybne spoločné zdielanie pokrmov z dedičného porcelánu. Všetky tieto spomienky podáva kultivovaným estetizujúcim jazykom maľby, ktorej prostriedky selektivne vyberá až k hranici viditelnosti. Možno aj preto, že nielen krehkosť spomienok ale aj rýchlosť doby je to, čomu dovolíme aby nás oberalo o spoločné stolovanie. Svet obrázov Kateřiny Kocourkovej odkazuje na neidealizované, nočné predmestia v ktorých ich aktéri, deti, postupne strácajúce idealy detstva a hľadajú v spoločnosti iných alebo v samote novú identitu. Prostriedky ktoré Kateřina volí na priblíženie tejto krehkej hranice života, ako figurálna skratka, prelýnanie figury a prostredia v rovnakej farebnej tonalite, hovoria o tom ako nás prostredie v ktorom žijeme intenzívne ovplyvňuje, že my a naše prostredie sa stávame jedným. Mária Zuberéniová svoje spomienky aj kritické názory vyjadruje postavami bábik. Bábika je symbol. V detstve je to prostriedok prvých atavizmou materského pudu, je to reťaz generácii v dievčenskom rode. Ale nielen v tejto archaickej podobe nachádzame zmysel bábiky v Máriiných malbách. Tak ako existujú rôzne typy bábik, sa od spomienok na detstvo dostáva Maria ku kritickej reflexii reklám, ktoré zneužívajú ženské telo na propagovanie najrôznejších výrobkov a ponúk. Maľovanie hrdzou sa pre Natáliu Šimonovú stalo akýmsi jej poznávacím znakom. Dnes týmto spôsobom maľuje konštrukcie preliezok, sebe vlastnou tvrdohlavosťou pátra po prostrediach kde a ako hrdza vzniká, vytvára podmienky aby jej tento originálny “pigment” rástol a ona ho prenáša na plátno a papier. Avšak prameň použitia tejto fyzikálno/ chemickej reakcie je vo figurálných obrazoch, ktoré predstavujeme na tejto výstave. Natália takto reagovala na stav svojej pokožky. Odvahou ísť “ s vlastnou kožou von “, ukázať svoju dermatologickú zvláštnosť, bolo práve rozhodnutie namaľovať seba, hrdzou. Ako premennu, namaľovať svoje telo ako proces a prijať sa taká aká je. Figurálny a predmetný svet ktorý zobrazuje Magda Masárová pramení z prostredia v ktorom vyrastala a v ktorom aj vďaka svojej aktívnej povahe je stále prítomná. V jej maľbách sa prekrýva a doplňa svet kopaníc okolo Senice z jej starými obyvateľmi, ktorí sú pamäťou miesta, so svetom mladej ženy, ktorá si túto pamäť váži a vie ju oceniť , no otvárajú sa jej aj iné,viac mestské a menej idealizované svety. Magda toto všetko vo svojej maľbe spája, a preto jej kompozície obrazov pôsobia ako “ vyhodení obsah skrine” v ktorom uvidíme kde tu kúsok ľudového kroja, kúsok akoby fotografii z novín, útržky sietí, útržky tvári a rúk v gestách modlitby aj v gestách erotických dotykov. Všetko toto podané suverejným expresívným jazykom maľby. Peter Decheť žije v kaštiely. Presne povedané obýva so svojimi maľbami obrovské priestory kaštiela a to zo sebou prináša pestovanie istých vlastnosti, ktoré sa v jeho prácach odrážaju. Napríklad vytrvalosť a veľká trpezlivosť. Môže sa nám zdať, že velkorysost takého vyprázdneného šľachtického sídla z 19. storocia je iba požehnanim, ale predstavte si tú zimu! alebo nutnost prejsť tie vzdialenosti a napokon aj všetko to zvlaštne ticho hučiace históriou. Peter toto maľuje. Trpezlivo vytvára velkoformátové maľby svojho prostredia (z priestorových dôvodov tie najväčšie nepredstavujeme ) a zároveň zachytáva kus histórie ako v architektúre, tak v remeslách ktoré túto architektúru kedysi stavali. Kurátor výstavy Jana Farmanová a Leszek Wojaczek Oponentura vůči konvencím obrazu a nalézání nového výrazu v reflexi stylů a koncepcí. Důraz na kultivaci výrazu na základě interpretace existujících faktů, motivů a technologií, přesahů a citací, vědomostí a neortodoxní apropriace klasických forem. Studium má poskytnout posluchači tohoto ateliéru komplexní možnost seberealizace v tvůrčím procesu. Kromě zkušenosti s precizním kreslířským a malířským studiem podle skutečnosti, která je nepřenosnou a nenahraditelnou zkušeností, si posluchač osvojuje základy tvůrčího procesu, prověřuje své vlastní limity, hledá a nachází svůj vlastní umělecký výraz napříč médii. Rozsah zvolených metod sahá od iniciačních, procesuálních rituálů přes vědomé analytické a konstruktivní studie předmětné skutečnosti a prostorových jevů v binokulárním pohledu. Posláním různých výrazových forem je prohloubení a uvědomění si obsahových a formálních náležitostí tvůrčího procesu. Hledá, ohmatává hranice médií, individuální poučeným rozhodnutím je překračuje v teritoriu malby, kresby, akčního projevu či realizací v reálném prostoru. |